Vloženie/úprava Pondelok, 21.11.2024
Ženeva/Bratislava 6. mája (TASR) - Svetový deň Červeného kríža
a Červeného polmesiaca si ľudia na celom svete pripomínajú 8. mája.
V roku 1828 sa v ten deň narodil Jean Henry Dunant, spolutvorca
myšlienky na založenie svetovej organizácie - Červeného kríža. Spolu
so 186 národnými spoločnosťami Červeného kríža a Červeného polmesiaca
si ho pripomenie aj Slovenský Červený kríž (SČK).
Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca umožňuje
každý rok upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na osudy ľudí
postihnutých vojnovými konfliktami, rôznymi násilnosťami, ale aj
katastrofami rôzneho druhu.
Jean Henry Dunant sa narodil v dobre situovanej rodine
v Ženeve. Otec s matkou mu predurčili životnú dráhu bankára
a obchodníka. Od detstva mal citlivý prístup k chudobným a chorým
ľuďom, často im pomáhal.
Ako obchodný riaditeľ istej obchodnej spoločnosti sa v júni
1859 vybral po obchodné povolenie za francúzskym cisárom, ktorý
tiahol do severnej časti Talianska patriacej vtedy Habsburgovcom.
Mladý Švajčiar netušil, čo ho čaká. Pri Solferine sa stretli vojská
Napoleona III. a Františka Jozefa. Dunant videl pri severotalianskom
mestečku krvácať, trpieť a zomierať vojakov i civilných obyvateľov.
Táto skúsenosť sa podpísala na jeho ďalšom živote - k obchodu sa
nebol schopný vrátiť. Začal organizovať pomoc pre ranených a rozhodol
sa poskytovať lekársku pomoc trpiacim vo vojnách. Vojnovú udalosť zo
severu Talianska popísal v knihe Spomienky na Solferino. Predložil
v nej i návrhy, aby sa podobné udalosti viac neopakovali, sú v nej
základy budúcich Ženevských konvencií. Knižka sa stala "kľúčom",
ktorý Dunantovi otváral dvere k mocným vtedajšieho sveta.
Pre založenie Hnutia Červeného kríža sa stal rozhodujúcim rok
1863. Vo februári vznikla v rámci Ženevskej spoločnosti pre verejné
blaho komisia, ktorej úlohou bolo v praxi realizovať Dunantovu výzvu
napísanú v knihe Spomienky na Solferino. Komisia sa najskôr nazývala
Medzinárodný výbor pomoci raneným, neskôr Medzinárodný výbor
Červeného kríža. V dňoch 26.10. až 29.10.1863 sa v Ženeve konala
medzinárodná konferencia za účasti predstaviteľov 16 národov.
Delegáti prijali 10 rezolúcií a tri odporúčania, čím vlastne položili
základy Červeného kríža. Znakom ranených na celom svete sa stal
červený kríž v bielom poli.
Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca
patrí medzi najväčšie humanitárne organizácie na svete. Pomerne často
sa označuje jednoducho "Červený kríž". Medzinárodné hnutie Červeného
kríža sa skladá z troch zložiek - Medzinárodného výboru Červeného
kríža (MVČK), z Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža
a Červeného polmesiaca a Národných spoločností Červeného kríža
a Červeného polmesiaca.
Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca sa
riadi siedmimi základnými princípmi, schválenými v roku 1965 vo
Viedni na Medzinárodnej konferencii Červeného kríža. Ide
o nasledujúce princípy: ľudskosť, nestrannosť, neutralita,
nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a univerzálnosť.
Znakom Červeného kríža, popri "obrátenej" švajčiarskej zástave,
je v islamských krajinách Červený polmesiac. Tretí emblém sa začal
používať 14. januára 2007 a je ním Červený kryštál na bielom pozadí.
Je znakom izraelských humanitárnych pracovníkov organizácie Magen
David Adom (MDA). Označenie ich má chrániť v konfliktných oblastiach.
Prvé stopy o činnosti Červeného kríža na území dnešného
Slovenska sa viažu s rokom 1881, keď tu vyvíjal úsilie Uhorský
Červený kríž. Jedným z najstarších a najaktívnejších bol Spolok
Červeného kríža v Banskej Štiavnici.
Novodobejšia história Červeného kríža na Slovensku sa začala
písať vo februári 1919, keď vznikol Československý Červený kríž
(ČSČK) ako národná spoločnosť. Prvou predsedníčkou sa stala Alica
Masaryková, dcéra prezidenta vtedajšej ČSR Tomáša Garrigua Masaryka.
Koncom roku 1919 sa ČSČK stal členom Ligy spoločnosti Červeného kríža
a Červeného polmesiaca v Ženeve. Slovenský Červený kríž (SČK) za už
vyše 90. rokov od vzniku ČSČK pomáhal pri riešení závažných problémov
spoločnosti, v boji proti epidémiám, organizoval pomoc do zahraničia,
zbierky pre hladujúcich a poskytoval sociálnu pomoc. Po druhej
svetovej vojne tisíce ľudí využívali Pátraciu službu Červeného kríža.
Za významnú oblasť svojej činnosti SČK pokladá výchovu a získavanie
bezpríspevkových darcov krvi.
V dňoch 8. a 9. mája 1993 sa vo veľkej zasadacej miestnosti
Prešovskej univerzity uskutočnilo rokovanie delegátov SČK zo všetkých
územných spolkov z celého Slovenska na ustanovujúcom zjazde. Od roku
1993 je SČK nástupníckou organizáciou na území Slovenskej republiky
s členstvom od roku 1919 podľa Zákona NR SR číslo 84/1994 Z.z.
www.icrc.org
www.redcross.sk
