BRATISLAVA 26.4.2011 – Návrh novely zákona o liekoch sleduje podľa Slovenskej lekárnickej komory (SLeK), jedinej zákonom zriadenej stavovskej organizácie farmaceutov na Slovensku, skôr ekonomický prospech veľkých poskytovateľov na úkor zdravia pacienta. SleK má k nemu veľa zásadných výhrad, ktorá v rámci medzirezortného pripomienkového konania podala v podobe 45 strán zásadných pripomienok. SLeK takisto prostredníctvom svojich členov podporila 8 hromadných pripomienok verejnosti, podaných na Portáli právnych predpisov a podporených stovkami ďalších ľudí, nielen odborníkov, ale aj laikov.
Návrh novely zákona o liekoch prináša podľa SLeK do lekárenstva mnohé dehonestujúce pojmy, a je vo viacerých ustanoveniach nepresný a nezrozumiteľný. „K našim najväčším výhradám patrí napríklad obmedzenie kompetencií farmaceuta vo verejnej lekárni či znižovanie kritérií pre výkon činnosti zodpovedného farmaceuta. Návrh novely umožňuje aj nedodržiavať kategorizáciu liekov a reguláciu cien, takisto znevýhodňuje farmaceutov pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti a zvýhodňuje lekárne prevádzkované laikmi a obchodnými sieťami. Pozoruhodné je, že napriek odmietnutiu národnou radou a aj prezidentom začiatkom roku 2011, novela opätovne posúva do legislatívneho procesu aj tzv. vernostné systémy,“ hovorí Tibor Czuľba, prezident Slovenskej lekárnickej komory.
SLeK vidí dôvod vysokého počtu svojich zásadných pripomienok najmä v tom, že napriek zákonnej povinnosti nebola zahrnutá do legislatívneho procesu a do prípravy novely. Ministerstvo zdravotníctva ako predkladateľ novely celkovo k jej príprave pristupovalo bez širšej odbornej diskusie, v úvodnej prípravnej fáze legislatívneho procesu nielenže nebola napriek zákonnej povinnosti zahrnutá Slovenská lekárnická komora, ale ani hlavný odborník pre lekárenstvo, krajskí odborníci či akademická obec.
„Slovenská lekárnická komora vníma novelu zákona o liekoch ako jeden z kľúčových zákonov tejto vlády v oblasti lekárenstva. Ak by návrh prešiel v tejto podobe, hrozí ďalšia monopolizácia lekárenstva a takisto aj jeho možná kartelizácia, s priamymi dôsledkami v podobe zvyšovania rizika pre pacienta, znižovania vplyvu regulátora na cenotvorbu lieku či priamy negatívnym dopadom na štátny rozpočet,“ dodal Tibor Czuľba.