Vloženie/úprava Piatok, 25.11.2024
Prognóza pacientov po prepustení z nemocnice po prekonaní srdcového infarktu je na Slovensku významne horšia ako v rozvinutých krajinách EU. Jednou z kľúčových príčin je nedostatočná kontrola rizikových faktorov a monitorovanie vývoja choroby v prvých mesiacoch po infarkte. Analýza ukázala, že slovenskí pacienti po infarkte majú dvakrát vyššiu hladinu LDL cholesterolu ako je odporúčané, čo sa odráža aj vo výške odvrátiteľných úmrtí (LDL cholesterol je tzv. „zlý“ cholesterol, ktorý sa usadzuje na stenách tepien).
V roku 2020 narástol počet kardiovaskulárnych úmrtí o približne 6% oproti predchádzajúcemu roku. 1 Až 21-tisíc Slovákov ročne zomrie na ochorenia, ktoré majú priamu súvislosť s aterosklerózou, ochorením, ktoré sa spája najmä so zvýšeným zlým LDL cholesterolom.
Vysoký cholesterol je pritom veľmi ľahko odhaliteľný parameter, ktorý vie určiť lekár z krvi pacienta. „Každý pacient by mal poznať hodnotu svojho cholesterolu, keďže je dokázaná priama súvislosť medzi zvýšeným LDL cholesterolom, aterosklerózou a závažnými komplikáciami, ako je srdcový infarkt, či mozgová porážka. Tieto prepojenia si pritom uvedomuje iba 13% pacientov. 6 Inak zdraví ľudia nad 40 rokov, u ktorých sa zisťuje aj tzv. zlý LDL cholesterol by mali vedieť, že každá hodnota nad 3,0 mmol/L predstavuje pre nich zvýšené kardiovaskulárne riziko. Táto hodnota však nie je adekvátna u ľudí, ktorí prekonali infarkt myokardu, prekonali cievnu mozgovú príhodu alebo majú ischemickú chorobu srdca. V tejto skupine sme namerali hodnoty LDL cholesterolu v priemere 3,21 mmol/L a podľa odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti by táto hodnota nemala presiahnuť 1,4mmol/L,“ hovorí doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD., prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy.
Tieto zistenia sú ukazovateľom podceňovania dôležitosti LDL cholesterolu u pacientov, ale i lekárov. „Alarmujúce je aj to, že až 41 % pacientov malo realizované kontrolné meranie LDL cholesterolu iba jedenkrát za tri roky. Pričom práve títo vysoko rizikoví pacienti by mali pravidelne podstupovať kontrolné odbery na zistenie hodnoty LDL cholesterolu, a to aj niekoľkokrát do roka,“ hovorí doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., novozvolená budúca prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH a.s.
Práve ateroskleróza je hlavnou príčinou vzniku srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody, teda závažných epizód, ktoré neraz končia smrťou. „Ateroskleróza má bezprostredný súvis s hladinou tzv. zlého LDL cholesterolu v krvi. Ten sa dlhodobo pomaly usádza v cievach, vytvára tzv. plaky a upcháva cievy. Výsledkom tohto stavu je vznik srdcového infarktu, mozgovej porážky a iných závažných kardiovaskulárnych komplikácií,“ vysvetľuje doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD., prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy.
Existuje priama súvislosť medzi aterosklerózou a odvrátiteľnými úmrtiami. Práve vysoký LDL cholesterol ako kľúčový rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení je zároveň kľúčovým parametrom, ktorý sa významne podieľa aj na zbytočných úmrtiach. V porovnaní s Francúzskom evidujeme až trojnásobne viac odvrátiteľných úmrtí v prepočte na 100-tisíc obyvateľov. 3 „Vysoký cholesterol je dnes dobre liečiteľné ochorenie a pokiaľ pacient dodržiava liečebný režim, môže žiť dlhý a kvalitný život,“ objasňuje MUDr. Peter Hlivák, PhD., súčasný prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Slovenskí pacienti však nie sú dostatočne zodpovední a liečbu na zníženie hladiny cholesterolu buď úplne ignorujú, alebo ju po veľmi krátkom čase svojvoľne vysadia. „Slovensko má vážny problém s tzv. statínofóbiou. Na základe konšpiračných webov a neodborných článkov, pacienti nedodržiavajú pri hypercholesterolémii liečebný režim, čo má za následok opakované infarkty či mozgové porážky, ale aj zbytočnú smrť,“ vysvetľuje doc. MUDr. Branislav Vohnout.
"Napriek výraznému pokroku v znižovaní hospitalizačnej úmrtnosti, je stále priestor v zlepšení manažmentu pacientov po prepustení z nemocnice, po prekonanom akútnom srdcovom infarkte alebo mozgovej porážky. Pacient musí byť lepšie edukovaný, že úspešne liečený infarkt či porážka nie sú len epizódy, po ktorých bude všetko ako predtým. Títo pacient majú vysoké riziko opakovania takejto potenciálne fatálnej príhody a bez ich odhodlania aktívne toto riziko znížiť, majú zlú prognózu. Zdravotnícky systém však musí súčasne považovať ich manažment za prioritu a venovať im vyššiu pozornosť ako doposiaľ“ - vysvetľuje prof. MUDr. Robert Hatala , CSc ., hlavný odborník MZ SR pre kardiológiu a prednosta Kliniky kardiológie a angiológie LF SZU a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Najprirodzenejšia cesta ako priaznivo ovplyvniť hladinu cholesterolu je zdravá strava, hoci táto nemôže celkom kompenzovať nepriaznivú genetiku pacienta. Konzumovať by sme v každom prípade mali jedlá s nízkym obsahom nasýtených, živočíšnych tukov. Uprednostňovať by sme mali potraviny s vysokým obsahom vlákniny. Pravidelný šport, aktívny pohyb a vyhýbanie sa stresovej záťaži sú dôležitou súčasťou toho, ako znižovať cholesterol v krvi. „V určitých prípadoch, aj napriek správnej životospráve sa nie vždy podarí znížiť LDL cholesterol len úpravou stravy či pohybom. Vtedy je potrebné, aby lekár odporučil pacientovi čo najefektívnejšiu medikamentóznu liečbu. Dôležité však je, aby pacient užíval lieky pravidelne, bol pod dohľadom lekára a samozrejme aj naďalej dodržiaval zásady správnej životosprávy,“ dodáva v závere doc. Vohnout.
1 Štatistický úrad SR, https://slovak.statistics.sk/ 2020
3 Správa Eurostat 2016
4,5 Zdravotnícka ročenka, NCZI, 2018
6 Prieskum agentúry Vantage realizovaný v máji 2020 na vzorke 1000 respondentov, objednávateľ Novartis Slovakia, s.r.o
ZDROJ: grapepr.sk
