Vloženie/úprava Piatok, 24.11.2024
Burnout syndróm - syndróm vyhorenia je dôsledkom pracovného preťaženia a charakterizuje ho neschopnosť organizmu regenerovať svoje sily. Ani po kvalitnom spánku či pár dňoch dovolenky nie je organizmus schopní plnohodnotne fungovať.
Pri syndróme vyhorenia dominuje pocit únavy, objavujú sa pocity depresie a beznádeje. Vyhorenie môže byť spúšťačom aj závažnejšej psychickej poruchy, takisto hrozí zvýšené riziko závislostí všetkého druhu, preto je vhodné do komplexnej liečby zaradiť aj vhodný druh podpornej terapie ako je psychoterapia, arteterapia či iné.
,,Aktívne využívanie preventívnych opatrení môže výrazne eliminovať riziko vyhorenia. Preto najúčinnejšou liečbou syndrómu vyhorenia je práve jeho prevencia,“ hovorí MUDr. Terézia Macková. Základom je zdravý životný štýl, v ktorom sa strieda práca s oddychom. Starať sa o svoje zdravie, telesné cvičenie, dopĺňanie horčíka a vitamínov zo skupiny B, tiež podporná terapia infúzia s vysokodávkovým vitamínom C .
Z hľadiska výskytu syndrómu vyhorenia predstavujú najviac ohrozenú skupinu lekári, zdravotné sestry, manažéri, matky na materskej dovolenke. Denne sú vystavení pôsobeniu rôznych emočne náročných situácií. Výrazný podiel zohrávajú stresové faktory pracovného prostredia a charakter práce. 
Neurologička MUDr. Terézia Macková zo Súkromného zdravotníckeho centra Hippokrates
Burnout syndróm nie je dôsledkom izolovaných skúseností, ale je reakciou na postupné psychické vyčerpanie a dlhodobý stres, a preto je vyhorenie týchto profesii možno častejšie ako pri iných. Medzinárodné štúdie potvrdili, že až 1/5 ľudí v produktívnom veku je preťažená a 10 % trpí syndrómom vyhorenia. U zdravotníckych pracovníkov je až 12 % prevalencia tohto syndrómu. ,,Ako zdravotnícky pracovník si uvedomujem, že v prvom rade som človek, ktorý má aj svoje vlastné potreby, ako aj určité limity. Snažím si stanoviť reálne profesijné ciele a vyhradiť si dostatočný čas na odpočinok a relaxáciu.“
Syndróm vyhorenia vzniká najčastejšie kombináciou subjektívnych a objektívnych príčin. K subjektívnym príčinám patria hlavne veľké očakávania a ideály človeka spojené s prácou, a životným štýlom. Z objektívnych príčin je to pôsobenie chronického stresu.
Dôležitým predpokladom prevencie je poznanie rizikových faktorov ako aj protektívnych faktorov a preventívnych opatrení.
,,V rámci preventívnych opatrení je dôležité sa naučiť zvládať stres, sústrediť sa len na jeden deň, nemať nerealistické očakávania, aby sme neboli perfekcionisti, neočakávať príliš veľa od seba, ani od iných a dávať si rozumné ciele.“ Pokiaľ už nastupujú príznaky telesného vyčerpania je vhodné vyhľadať aj neurológa či psychiatra.
ZDROJ: hippokrates.sk
