Vloženie/úprava Štvrtok, 24.11.2024
Fonendoskop alebo stetoskop sa stal neoddeliteľnou súčasťou lekárskeho imidžu. V súčasnosti si už ani nevieme predstaviť prácu v ordinácii bez tejto bežnej lekárskej pomôcky. Pomocou tejto zdanlivo nezaujímavej vecičky, však dokáže lekár nemalé zázraky. Vyšetrí srdce, pľúca, môže sledovať črevné pohyby a dokonca počúvať prúdenie krvi v žilách či tepnách, čo mu umožní rozhodovať o ďalších postupoch liečby pacienta.
Zdroj: flickr.com
História siaha až do starovekého Grécka>
Už lekári v starovekom Grécku prikladali na telo pacienta ucho, aby zistili ako dýcha a ako mu bije srdce. A či vôbec. V stredoveku sa na túto metódu akosi pozabudlo, no v renesancii, pri znovuzrodení antiky, sa k podobný vyšetreniam, ak ich tak možno nazývať, opäť vrátili. K významnému medicínskemu pokroku tak môžeme zaradiť zaujímavý nápad žiaka Napoleonovho osobného lekára. René Théophile Hyacinthe Laennec sa v roku 1816 zapísal do histórie, a aj keď jeho objav v tom čase nebol tak komplikovaný ako jeho meno, predstavoval slušný základ, na ktorom mohli stavať ďalší inovátori.
Môže za to náhoda
Príbehy, ktoré sa viažu k jeho nápadu sa líšia. V jednom sa spomína, že ho k tomu motivovala návšteva u kyprejšej dámy s pomerne vyvinutým poprsím. Mal si pritom spomenúť na dvoch chlapcov stojacich pri dutom tráme, pričom naňho jeden klopal a druhý s uchom na ňom počúval. Vzal preto hárok papiera, zroloval ho a jeden koniec priložil dáme na hruď. Po priložení ucha na druhý koniec zistil, že naozaj lepšie počuje biť jej srdce. Či už to bolo tak alebo onak, jedno je isté - za jeho objav vďačí medicína dodnes. Za krátko na to tak zostrojil drevenú trubičku s dĺžkou približne 23 centimetrov a šírkou asi 4 centimetre.
Okrem toho sa Laennec zapísal do dejín medicíny aj ako objaviteľ cirhózy pečene.
Zdroj: flickr.com
Zásluhu na modernizácii majú však viacerí
Laennocov drevený model používali lekári až do roku 1850. Potom sa pri výrobe začali používať aj rôzne iné materiály, napríklad kaučuk či slonovina. Menil sa aj tvar, preto fonendoskop vyzeral niekedy ako lievik, inokedy ako monokulárny ďalekohľad. Pochopiteľne sa preto na zdokonaľovaní fonendoskopu, ako ho dnes poznáme, podieľalo nemálo ľudí. Napríklad lekár z New Yorku George P. Cammann pôvodný stetoskop trochu vylepšil a pridal tak k trubici slúchadlá do oboch uší. Ku koncu 19. storočia tak dostal svoj súčasný tvar s kovovým zvoncom na jednej strane a slúchadlami na druhej, prepojené hadičkami.
David Littmann - otec moderného fonendoskopu
V 20. storočí na začiatku šesťdesiatych rokov stál za úplným zdokonalením významného objavu aj David Littmann, profesor na Harvarde, významný kardiológ a medzinárodne uznávaná autorita. Jeho meno nesie aj fonendoskop Littmann, ktorý sa už viac ako 50 rokov radí medzi medicínsku špičku. V minulom storočí si nechal patentovať fonendoskop, ktorý mal výrazne vylepšený akustický výkon, a tak sa z jednoduchej pomôcky stal právoplatný diagnostický nástroj. V súčasnosti má spoločnosť 3M firmu Dr. Littmanna a pokračuje vo vylepšovaní a zdokonaľovaní aj naďalej. Dnes sú preto fonendoskopy Littmann nástrojom , na ktorý sa spoliehajú milióny zdravotníkov po celom svete .
