Vloženie/úprava Štvrtok, 25.11.2024
Dekubity predstavujú záťaž ako pre systémy zdravotníctva, tak pre pacientov, ktorí nimi trpia. Mnohé prieskumy národného i lokálneho charakteru potvrdzujú, že dekubity sú jedným z rozšírených a najnákladnejších komplikácií u pacientov. Je to celosvetový problém, ktorý napriek inovatívnym, moderným prístupom, vedomostiam o ich etiológii a efektívnom manažmente je obťažné úplne eliminovať. Dostupné dáta incidencie, prevalencie a nákladov na dekubity sú vysoko signifikantné z pohľadu ekonomického, ale i ľudského. Prevalencia dekubitov vo svete predstavuje 8,8- 53,2% a incidencia predstavuje ročne medzi 7- 71,6%. V USA chronické rany postihujú 6,5 milióna pacientov s viac ako 25 miliardami USD ročne vynaložených systémom zdravotnej starostlivosti na liečbu komplikácií súvisiacich s ranami. Z tohto počtu výskyt dekubitov v USA je 0,4- 1%, z čoho prevalencia na akútnych oddeleniach predstavuje 3-15%, v dlhodobej a následnej starostlivosti 41%. V európskych krajinách náklady na manažment dekubitov predstavujú 1- 4% z celkového rozpočtu vyčleneného na zdravotníctvo, z čoho 90 % sú náklady na mzdy sestier a opatrovateľov. EPUAP (európsky poradný panel pre dekubity) deklaruje, že približne 4 milióny ľudí v Európe majú dekubit, čo ročne predstavuje 70 tisíc Euro vynaložených na ich liečbu. Pritom výsledky výskumov deklarujú 80-95 % preventabilitu dekubitov.
Štatistiky a hlásenia výskytu dekubitov
NCZI a poisťovne v kontexte súčasných legislatívnych predpisov deklarujú celkový výskyt dekubitov aktuálne v 0,14 % u hospitalizovaných pacientov. Dekubit ako indikátor kvality č. 24 eviduje MZ SR. Dáta získavajú poisťovne z nahlasovaných prípadov dekubitov poskytovateľmi podľa súčasnej platnej legislatívy. Tento údaj však v prvom rade nie je „spravodlivým“ údajom. Poskytovatelia typu dlhodobo chorí, geriatria, chirurgia, interné a pod. budú zaiste vykazovať signifikantne vyššie čísla výskytu dekubitov, ako ostatní poskytovatelia starostlivosti z dôvodu charakteru zariadenia a hospitalizovaných pacientov (ide často o čiastočne, alebo úplne imobilných, imunosuprimovaných, polymorbídnych a pod.). Druhým vážnym problémom je sumarizovanie a hlásenie týchto údajov jedenkrát ročne. Tým pádom je viac ako nemožná akákoľvek kontrola, a teda naplánovanie a spustenie mechanizmu náprav. Uvedené dáta nemožno považovať za úplné. Avšak štatistika dekubitov sa na Slovensku nerobí. Neexistuje metodika, neexistuje legislatíva, ktorá by riešila túto problematiku explicitne, komplexne a racionálne. Často je veľmi náročné určiť, kde a prečo dekubit vznikol, a kto je za jeho vznik zodpovedný. Klasifikácia dekubitov je často nedostatočná, nesprávna, alebo úplne absentuje. Súčasný systém kontroly a legislatívne ošetrenie problematiky je nedostatočné, chýba funkčné metodické usmernenie, chýba program prevencie, zberu a vyhodnocovania údajov.
Diagnóza „prevencia dekubitov“ (ne)existuje
Dôležitý je aj stupeň poškodenia, ktorý významne ovplyvňuje ako nákladovosť na starostlivosť v zmysle využitia diagnostických metód a technológií, používania technológií, materiálov a prípravkov na hojenie rany, dĺžku hospitalizácie pacienta, logistiku manažmentu pacienta, tak schorôb nedefinuje diagnózu prevencie dekubitov. Je mnohokrát obťažné ordinovať preventívne intervencie a materiály pre prevenciu hľadiska medicínskeho. Prevencia dekubitov je však problematikou odboru ošetrovateľstva. Odbor ošetrovateľstva takúto diagnózu v medzinárodnej klasifikácii NANDA definovanú má (kód 00249: Riziko dekubitu; kód 00248: Riziko narušenej integrity tkaniva a pod.). Vyhláška MZ SR č. 306/2005 Z. z. uvádza ekvivalenty týchto ošetrovateľských diagnóz (kód D 104: Riziko vzniku dekubitov; kód: K 113: Riziko narušenia celistvosti tkanív). Je teda možné preventívne intervencie ordinovať a uskutočňovať. Tu je však nevyhnutná multiodborovo kooperácia, kde manažérom prevencie dekubitov je odborník v ošetrovateľstve- sestra. Prevencia je lacnejšia a menej traumatizujúca! Zahŕňa komplexné posudzovanie pacienta/klienta, odhaľovanie rizík pre vznik dekubitov, na základe ktorých odborníci naplánujú postupy pre činnosť, zabezpečia materiál, techniku a personál. Ak prevencia zlyhá, je potrebná liečba ako rany, tak pacienta celkovo. To si vyžaduje opäť príslušné materiálno- technické a personálne zabezpečenie. Ak niekde v týchto procesoch nastane chyba alebo nedostatok, vzniká problém. Tu je absolútne nevyhnutná spolupráca odborníkov z rôznych oblastí zdravotníctva i pomáhajúcich profesií. Na to, aby sme uskutočňovali bezpečnú, kvalitnú a efektívnu prevenciu a liečbu, musíme mať k dispozícii klinické odporúčané postupy a štandardy pre prax s racionálnym systémom hodnotenia. Ak vieme, kde a aké nedostatky máme, sme schopní naplánovať nápravy a systematicky ich riešiť.
Súčasná pandémia odhalila nedostatky i nové možnosti
Pandémia nového koronavírusu priniesla mnohé komplikácie a prekážky, no i odhalenie nedostatkov možno v ešte väčšej miere, ako za bežných okolností. Dostupnosť starostlivosti bola a teda sále je do istej miery obmedzená. To spôsobuje ako potenciálne, tak reálne zhoršenie stavu pacientov. Preto v úvode prvej vlny pandémie sme v spolupráci s AOPP požiadali ústredný krízový štáb a poisťovne o kolaboráciu v zmysle možností vydávania materiálov a pomôcok pre prevenciu a liečbu dekubitov prostredníctvom eReceptov. Taktiež sme požiadali o možnosť využívať telemedicínu- presnejšie telezdravie. V týchto požiadavkách nám bolo ihneď vyhovené. Momentálne, dlhodobý plán pre riešenie podobných situácií absentuje. Čo nám ale pandémia odhalila, sú iné možnosti prístupu, ktoré šetria nielen náklady, ale hlavne pacienta- transport, dlhé čakacie doby u špecialistov a zbytočnú administratívu a byrokraciu. Odhalila možnosti využitia telezdravia. Legislatívu a štandardné postupy definujúce túto formu starostlivosti ale zatiaľ nemáme. Na to, aby sme vedeli využiť plný potenciál telezdravia potrebujeme tiež funkčné technológie, vzdelávanie odborníkov a edukácie pacientov/klientov pre ich využitie.
Kampaň STOP Dekubitom
Kampaň STOP dekubitom, ktorého iniciátorom je EPUAP európsky poradný panel, pripadajúci na 19. novembra 2020. Kampaň upozorňuje na tento celosvetový problém a apeluje na zdravotné systémy v oblastiach: bezpečnosti pacientov, efektívneho riešenia metodiky hlásenia dekubitov, tvorby a aktualizácie postupov, riešenia fragmentovaného manažmentu dekubitov a podpory multiodborovej kooperácie, posilnenia kompetencií jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov, vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a edukácie pacientov a ich príbuzných, klasifikácie a diagnostiky, podpory výskumu a praxe založenej na dôkazoch, a v neposlednom rade financovania prevencie dekubitov ako absolútnu prioritu.
Beáta Grešš Halász
členka výboru pre vzdelávanie EPUAP
predsedníčka SSOOR
odborná asistentka FZO Prešovskej univerzity v Prešove
ZDROJ: HARTMANN RICO
