Čo ovplyvňuje ochotu pacienta dodržiavať liečebný režim? Témou tlačovej konferencie bola téma „Compliance pacienta - Čo ovplyvňuje ochotu pacienta dodržiavať liečebný režim“...

Témou tlačovej konferencie bola téma „Compliance pacienta - Čo ovplyvňuje ochotu pacienta dodržiavať liečebný režim“. Ako by teda mala vyzerať spolupráca pacienta pri liečbe? Tento termín treba vnímať komplexne, preto sa Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) rozhodla požiadať všetky zainteresované strany, aby predstavili svoj pohľad na túto problematiku a možnosti jej ovplyvnenia.



Na tlačovej konferencii vystúpili:

Mgr. Michaela Gajdošová, MPH., generálna riaditeľka Sekcie farmácie a liekovej politiky Ministerstva zdravotníctva SR.
MUDr. Nataša Hudecová, členka predsedníctva Sekcie výrobcov ADL.
PharmDr. Ján Mazag, riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.
Prof. MUDr. Ján Murín, CSc., člen Kategorizačnej komisie pre liečivá.
PharmDr. Ján Šipeky, podpredseda Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky.
Mária Cetkovská, Spoločnosť psoriatikov a atopikov SR.



Ministerstvo zdravotníctvo s novinkami

Ako na stretnutí konštatovala Mgr. Michaela Gajdošová, MPH., generálna riaditeľka Sekcie farmácie a liekovej politiky Ministerstva zdravotníctva SR, v súčasnosti pripravujú novelu zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. „Cieľom tejto novely je sprehľadniť a zjednodušiť proces tvorby cien a úhrad liekov. Tento proces by mal zabezpečiť, aby v kategorizačnom zozname boli lieky účinné, bezpečné so spravodlivou úhradou. Zároveň bude snahou MZ SR, aby medzi hradenými liekmi boli len také, ktorých účinnosť a bezpečnosť je podložená medicínou založenou na dôkazoch.“



Ďalším zámerom Ministerstva zdravotníctva SR je stanovenie limitu na doplatky liekov pre niektoré skupiny občanov. Limit spoluúčasti vo výške 30 eur sa vzťahuje na poistenca, ktorý je k prvému dňu kalendárneho štvrťroka držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, poberateľom invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu alebo je invalidný a nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok. Limit spoluúčasti vo výške 45 eur sa vzťahuje na poistenca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, prípadne dovŕšil dôchodkový vek a nevznikol mu nárok na starobný dôchodok. „To umožní sociálne slabým skupinám užívať predpísané lieky v optimálnom liečebnom režime. Súčasne ministerstvo zabezpečí plynulý prechod na elektronický systém kategorizácie, ktorý nadväzuje na elektronizáciu v zdravotníctve, tzv. e-health“ skonštatovala Mgr. Michaela Gajdošová, MPH. Vyjadrila tiež snahu MZ SR zapojiť do prípravy príslušnej novej legislatívy všetkých odborných partnerov, medzi ktorými je aj Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok a tiež zástupcovia pacientskych organizácií. Mgr. Michaela Gajdošová, MPH. tiež prejavila ochotu organizovať podobné stretnutia v širšom meradle, aby sa tak predchádzalo negatívne zameraným reakciám verejnosti a médií na kroky pripravované MZ SR, ktoré často vyplývajú iba z neinformovanosti.



Skúsenosti pacienta so psoriázou

Mária Cetkovská je pacientkou so psoriázou a členkou Spoločnosti psoriatikov a atopikov SR. Na stretnutí poukázala na to, čo sa pre ňu zmenilo k lepšiemu pri užívaní novej biologickej liečby. „Pred liečbou bol môj stav veľmi zlý. Prešla som si rôznymi formami liečby, avšak  po dlhodobejšom užívaní jednej liečebnej schémy sa môj stav zhoršoval a telo už nereagovalo na liečbu,“ konštatovala Mária Cetkovská.



Aj keď jej lekári liekovú formu obmieňali, neexistoval liek, pri ktorom by nemala nejaké prejavy, čiže nikdy nebola „úplne čistá“. Musela sa pravidelne mastiť, čo jej prinášalo časové aj osobné obmedzenia v živote. „Napríklad, keď som ráno vstávala do práce, bol problém sa odmastiť. Musela som vstať skôr aspoň o hodinu, niekedy sa krémy nedali umyť, takže mi zostávali mastné vlasy a oblečenie. Kto to nezažije, nevie posúdiť... Ošetrovanie sa mi zabralo aj tri hodiny denne: kúpeľ v liečebnom roztoku, následné ošetrenie, odstránenie masti, keď som niekde počas dňa mala ísť a zase spätné namastenie sa,“ rozprávala o svojich skúsenostiach. Navyše, počas liečby tabletovými liekovými formami, mala aj zdravotné problémy, zmeny tlaku, zhoršené pečeňové testy atď.



Odkedy má psoriázu liečenú biologickou liečbou, nemusí vynakladať toľko financií na krémy a doplnkovú liečbu, nemusí sa obväzovať, výrazne sa zmenila aj kvalita jej života. „Pri biologickej liečbe vidím prínos v tom, že môžem plnohodnotne žiť a pracovať, nemám obmedzenia a nemusím tráviť žiaden čas ošetrovaním a míňať financie na mastičky a doplnkovú liečbu. Môj stav je stabilizovaný a bez výkyvov. Je to určite lepšie, keď si môžem pichnúť injekciu raz za dva týždne a nemusím si aplikovať liečbu často a ten efekt je úžasný... Cítim sa v poriadku a vidím aj efekt liečby dlhodobo.“ Bohužiaľ, vzhľadom na doplatok viac ako 170,- eur na mesačnú liečbu, ktorý má platiť od januára 2011, nevie, či si bude môcť dovoliť pokračovať v biologickej liečbe psoriázy.



Pohľad lekára na compliance

Prof. MUDr. Ján Murín, CSc., člen Kategorizačnej komisie pre liečivá, hovoril o problematike compliance z pohľadu lekára. Svoju prezentáciu zhrnul do troch bodov – epidemiológia, dôsledky a príčiny. Častým problémov v praxi je neužívanie liekov pacientom, ktoré sú im predpísané. Podľa štatistík viac ako 60% pacientov s kardio-vaskulárnymi ochoreniami neužíva všetky lieky správne. Dôležité je podľa jeho slov obdobie hneď po prepustení z lekárskeho ošetrenia, kedy je pacient najzraniteľnejší a musí sa naučiť s liekom žiť. Hoci pacient po prerušení liečby nemusí zomrieť, ale stáva sa rizikovým pre rehospitalizácie, čo spôsobuje ďalšie nároky na financie, lôžka a podobne. „Compliance ovplyvňujú výrazné socio-ekonomické a komunikačné faktory, nedostatok motivácie pacienta. Dôvody sú multifaktoriálne, preto aj intervencie treba uskutočniť multifaktoriálne. Lekári musia pacientom vysvetliť chorobu a jej prognózu, a tým zvýšiť motiváciu pacientov.“ Ako na záver uviedol: „To už je umenie medicíny“.



Alarmujúca záťaž pacienta

PharmDr. Ján Šipeky, podpredseda Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky predstavil tvorbu ceny liekov ako nového zdroja finančnej záťaže pacienta.
Hneď v úvode sa pozastavil pri problematike doplatkov za lieky. „Keď sa sústredíme na tému doplatkov za lieky, dnes už dosiahli hraničné hodnoty z hľadiska zaťaženia občana a pacienta,“ skonštatoval. Kým v roku 2010 sme nevedeli, koľko pacient dopláca, v polovici roka 2001 sa zaviedlo sledovanie doplatku pacienta. V roku 2002 to bol podiel 9,41 percenta, v roku 2003 až 10, 32 percent. Pri analýze nákladov z rokov 2004 až 2005: kým vstupné náklady zdravotnej poisťovne predstavovali 7,3 %, doplatok pacienta zaznamenal 45 % nárast v tomto období. „Musíme objektívne povedať, že regulátory liekovej politiky to majú veľmi ťažké. V terapii na Slovensku sa používajú tie najmodernejšie lieky, ktoré sú aj mimoriadne drahé,“ objasnil Ján Šipeky.



V priebehu posledných štyroch rokov bolo vyradené množstvo liekov z Kategorizačného zoznamu, hradených z verejného zdravotného poistenia. V roku 2006 OTC lieky hradené z verejného zdravotného poistenia predstavovali 30,36mil €, v roku 2010 už je to len 0,36mil €. Od prvého októbra máme 149 liekov, pričom doplatok pacienta by mal podľa spotreby uplynulého roka prestavovať 1,174 mil. eur. Riešením je podľa neho pripraviť poistné produkty na doplatky, zabezpečiť zástupcu pacientov do Kategorizačnej komisie, a najmä vytvoriť konkurenčné prostredie v nemocniciach.




Na záver

Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok
Liekový reťazec netvoria len výrobcovia liekov, ale aj lekári, lekárnici, distributéri, pacienti, regulátori, politické prostredie a legislatívne normy. Ide o veľmi zložitý proces a práve z tohto dôvodu sa ADL rozhodla na dnešnom stretnutí priblížiť jednotlivé témy liekovej politiky širokej verejnosti.
Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) vypracovala v roku 2009 Šlabikár liekovej terminológie I.. Jeho hlavnou úlohou bolo vysvetliť jednotlivé odborné termíny, ktoré sa používajú vo farmaceutickom priemysle. Ide o dlhodobý projekt Asociácie, ktorého prioritou je priblížiť liekovú problematiku pacientom, laickej verejnosti, novinárom, aby sa vedeli lepšie orientovať v liekovej sfére. Súčasťou tohto projektu je aj vytvorenie tradície raňajok s novinármi. Na prvých raňajkách s ADL novinármi v júni 2010 sme diskutovali na tému „Ako sa tvorí cena liekov“.





Kontakt:

Mgr. Jana Srníková

Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok

Heydukova 1, 811 08 Bratislava