Vloženie/úprava Nedeľa, 24.11.2024
Keď v živote stratíme milovaného človeka, či už ide o stratu starých rodičov, rodičov, životných partnerov a priateľov, v najhorších prípadoch stratu dieťaťa, prechádzame si procesom smútenia. Tento proces je komplikovaná a vysoko individuálna skúsenosť. Každý z nás smúti jedinečným spôsobom, preto môžeme očakávať, že budeme všetci prežívať smútok v niečom inak a v niečom podobne a že niekedy môže byť pre nás ťažko pochopiteľné smútenie inej osoby. Liga proti rakovine pripravila tému, ktorá ešte stále predstavuje tabu – život po strate blízkeho. Vo svojom novom projekte sa zameriava na stratu blízkeho v dôsledku onkologického ochorenia.
Ako dlho to bude trvať?
Smútenie sprevádza mnoho pocitov, nových skúseností aj otázok. Jedna z najčastejších je: „Ako dlho to bude trvať?“ Je takmer nemožné odhadnúť čas, ktorý by sa mohol považovať za „normálny“. Práve tento časový tlak má mnohokrát za následok, že sa smútenie nevdojak ešte viac predlžuje. Preto je dôležité uvedomiť si a hovoriť o tom, že smútenie nie je lineárny proces s presne načasovanými fázami. A že každý z nás si môže dopriať toľko času, koľko sám potrebuje.
Podpora okolia slabne časom
Aj keď sa nedá definovať normálna dĺžka smútenia po strate blízkej osoby, prvých trinásť mesiacov po strate sa považuje za najkritickejších. Avšak v realite omnoho skôr, ako táto doba uplynie, podpora okolia slabne a postupne sa sťahuje. Smútiaci sa tak môžu cítiť osamelí a opustení. Sami cítia, že pre ľudí z ich okolia už dlhodobá podpora môže byť príliš únavná a vyčerpávajúca. Nezriedka si smútiaca osoba vypočuje, že: už je čas prestať smútiť a ísť ďalej.
Mýty
Často sa pri reakciách na smútenie stretávame s niektorými mýtami, ktoré môžu byť veľmi silné a zlým spôsobom presmerovať celý proces smútenia. Medzi najčastejšie z nich patrí:
- Bolesť pominie, ak si ju nebudeme všímať . „Pokúšať sa ignorovať bolesť, alebo brániť jej, aby bola viditeľná, z dlhodobého hľadiska len zhorší celú situáciu. Pre zdravý proces smútenia je nevyhnutné bolesť a smútok prijať a aktívne s nimi narábať“, hovorí psychologička Silvia Schmidtmayerova.
- Je dôležité „zostať silný“ ak niekoho stratíme . „ Cítiť sa smutný, zmätený, vystrašený alebo zraniteľný, je prirodzená reakcia na stratu blízkej osoby. Často ľudia chránia svoju rodinu a najbližších tým, že neukážu pred nimi, ako veľmi sami trpia. Ak ukážete ako sa cítite, môže to pomôcť vám aj im“, dopĺňa Silvia.
Zaujímavosť
V čase vietnamskej vojny v Amerike robili anketu, v ktorej sa pýtali: „Čo si myslíte, koľko času potrebuje človek na zvládnutie straty niekoho blízkeho?“ Väčšina opýtaných udávala čas 48 hodín až dva týždne. Vojna vo Vietname prebiehala na prelome 60 a 70 rokov. Aj nastavenie americkej spoločnosti a jej vnímanie smútku bolo vtedy podmienené aktuálnou situáciou. Ale boli to práve americkí psychiatri, ktorí sa zaslúžili o klasifikovanie Posttraumatickej stresovej poruchy ako samostatnej diagnózy, práve kvôli práci s vojakmi z Vietnamskej a Kórejskej vojny. Niekedy prejavy a príznaky posttraumatickej stresovej poruchy môžu pretrvávať roky.
Udalosti ako spomienky
Smútenie nie je nemenný stav, je to proces, ktorý sa vyvíja v čase. Ako sme spomínali, ak by sme mali dať nejaký časový limit nekomplikovanému smúteniu, môžeme povedať, že zvyčajne trvá šesť mesiacov, až rok. V tomto časovom rozhraní si pozostalí prvýkrát pripomínajú mnohé udalosti viažuce sa k zosnulému, ale už bez neho. Prvé nedožité narodeniny, prvé Vianoce, ale aj prvé výročie úmrtia či pohrebu. Tieto udalosti môžu so sebou prinášať aj tzv. výročné reakcie . Sú to situácie, kedy sa prežívanie smútku môže opäť významne prehĺbiť a oživiť.
Vždy je potrebné dopriať pozostalým toľko času na smútenie, koľko sami potrebujú. Spravidla je ten čas vyrovnania sa so stratou omnoho dlhší, ako si väčšina okolia myslí. Ťažká časová uchopiteľnosť je tiež dôvodom, prečo by mala byť aj pomoc a podpora pre pozostalých k dispozícii prakticky kedykoľvek, pokiaľ o ňu pozostalý prejaví záujem a cíti potrebu jej využitia.
Nový projekt Ligy proti rakovine
Najnovším projektom Ligy proti rakovine, jediným svojho druhu na Slovensku je podpora príbuzných po strate blízkeho v dôsledku onkologického ochorenia. „Liga proti rakovine prichádza s iniciatívou organizovať sedenia pozostalých, ktorí prechádzajú ťažkým životným obdobím,“ hovorí Ing. Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine.
Ako pilotný projekt LPR realizovala diskusiu so psychologičkou Silviou Schmidtmayerovou na tému: Ako vnímame stratu. V diskusii sa hovorilo o tom, čím prechádzame, keď prežívame stratu. O tom, aké miesto má v našom živote a ako sa k nej staviame. Ako ju prijať. Na diskusiu nadviazala možnosť prihlásiť sa na pravidelné stretávanie s ľuďmi, ktorí zažili stratu blízkeho pre onkologické ochorenie.
Podporné skupiny pod vedením psychologičky sa začali realizovať v júni. Konajú sa 1x mesačne v utorok o 17tej v Centre pomoci LPR v Bratislave. Na stretnutiach je možnosť v bezpečnom prostredí zdieľať pocity s ľuďmi v rovnakej situácii. Každý môže porozprávať svoj príbeh straty a to, ako sa s ňou vyrovnáva. Účastníci sa zároveň vzájomne podporujú a inšpirujú. To všetko je doplnené o odborný pohľad psychologičky, ktorá členom skupiny pomáha porozumieť aktuálnej situácii a poskytuje im vhľad do situácie z odbornej stránky – zároveň celé stretnutia tematicky vedie.
O podporné skupiny bol od ich uvedenia relatívne veľký záujem a preto je momentálne skupina uzatvorená. Stále je však možné sa prihlasovať, keďže LPR pre veľký záujem uvažuje aj o otvorení ďalšej skupiny.
Viac info: www.lpr.sk, alebo Mgr. Katarína Klincová, klincova@lpr.sk , 02/5720 2907
