Bratislava 29. mája (TASR) – Liga za duševné zdravie (LDZ) dnes vo svojom bratislavskom sídle zorganizovala diskusiu odborníkov na tému autizmu a hyperkinetickej poruchy s poruchou pozornosti (ADHD), čo sú najznámejšie detské duševné poruchy. Zúčastnili sa na nej odborníci z radov psychiatrov, psychológov a špeciálnych pedagógov z Bratislavy a Košíc.Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie pripomenula, že dnešný okrúhly stôl je už druhým stretnutím odborníkov, ktorí hovoria o duševných poruchách detí a mladistvých. "Účastníci sa venovali nielen genéze, prejavom, priebehu ADHD a autizmu, ale aj spôsobom, ako tieto poruchy liečiť a pacientom s týmito poruchami uľahčovať život," uviedla Valentová.Primár Kliniky detskej psychiatrie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave Ján Šuba pre TASR povedal, že dnešný okrúhly stôl vychádza zo snahy rozprúdiť odbornú diskusiu pedagógov, špeciálnych pedagógov, pediatrov, detských psychológov a psychiatrov. "Len ich cielenou a koordinovanou snahou možno vytvoriť pre tieto deti lepšie podmienky, vyzdvihnúť ich lepšie stránky a umožniť im lepšiu kvalitu života a dosiahnuť adekvátne vzdelanie," zdôraznil Šuba.Účastníci sa venovali vzťahu medzi rodičmi a deťmi so syndrómom ADHD, prístupom pedagógov ku vzdelávaniu detí s ADHD a autistických detí s Aspergerovým syndrómom, ale napríklad aj vzťahom medzi ADHD a intelektom. Psychológ Igor Lukáč z 1. Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach v tejto súvislosti zdôraznil, že deti s ADHD nie sú deťmi s poruchou intelektu, ako si spoločnosť často myslí. "Ak niekto tento názor odvíja od toho, že tieto deti majú veľmi zlé výsledky IQ testov, je potrebné si uvedomiť, že v inteligenčných testoch ich často nútia rozmýšľať spôsobom, akým ony rozmýšľať nie sú schopné, takisto ako nie sú schopné sa venovať dlho jednej činnosti, čo samotný IQ test vyžaduje," uviedol Lukáč.Terézia Rosenbergerová, detská psychiatrička z UNLP v Košiciach, poukázala na prejavy ADHD vo vyššom veku. "Je často spojený s ochotou neúmerne riskovať, predviesť sa bez zábran pred možnými rizikami," uviedla s tým, že častým príkladom je šoférovania. Podľa jej vedomostí, mladiství s ADHD majú tendenciu riskantne šoférovať. "Bolo by možné zvážiť, či je dobré dávať vodičský preukaz tým, ktorí trpia zvýšenou mierou ADHD," poznamenala Rosenbergerová.Z celej dnešnej dvojhodinovej diskusie vznikol aj videozáznam, ktorý LDZ umiestni na svoju webovú stránku. "Názory a postrehy odborníkov bude teda môcť vidieť a zdieľať každý, kto sa o túto problematiku zaujíma," uviedla Oľga Valentová z Ligy za duševné zdravie.